Celoslovenské dni poľa

Ilustračné foto Dni poľa; zdroj: www.dnipola.sk

V dňoch 6-7. júna 2023 sa v Oponiciach uskutočnilo podujatie Celoslovenské dni poľa. dni poľa

Organizátori pripravili pre návštevníkov diskusné fórum s odborníkmi zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre, ukážky pokusných polí, súťaž v orbe konským záprahom a ukážky historickej poľnohospodárskej techniky. Pre návštevníkov bolo pripravených 610 odrodových políčok, 280 políčok s variantmi ochrany a výživy rastlín od 52 spoločností, ktoré sa prezentovali na podujatí.

Vzdelávanie, prax a inštitúcie

„Na jedno pole sme dostali vzdelávanie, prax a naše inštitúcie. Mali by sme sa znovu vrátiť do tém, ktoré sme v 70. rokoch 20. storočia opustili,“ hovorí rektorka Slovenskej poľnohospodárskej univerzity Doc. Ing. Klaudia Halászová, PhD.

Halászová dodáva, že práve Celoslovenské dni poľa sú miestom aj pre zamestnávateľov, ktorí vedia akého zamestnanca potrebujú, s akými vedomosťami a zručnosťami.

Sila potravinovej sebestačnosti

Podľa docenta Ing. Romana Serenčéša, PhD. zo Slovenskej poľnohospodárskej univerzity sa budeme musieť zaoberať aj potravinovou sebestačnosťou.

„Vidíme štyri hlavné hybné sily zmien v agropotravinárstve:

Štruktúra potravinového reťazca – Ovplyvňujú ho častokrát ľudia, ktorí s ním nemajú nič spoločné (sprostredkovatelia z oblasti financií, obchodníci, spracovatelia)

Maloobchod – Vie ovplyvniť spotrebiteľov, v pozitívnom aj v negatívnom zmysle slova. Ponúkajú sa cenovo dostupnejšie potraviny, pretože tie si zákazníci vyberajú. Faktom v maloobchode je aj nadmerné nakupovanie potravín, ktoré vedie k nadprodukcii a plytvaniu.

Zmena spotrebiteľského dopytu – zaujímajú sa na súvislosť medzi stravou a zdravím. Jedlo, ktoré jeme a spôsob akým ho konzumujeme, je vyjadrením kultúrnych preferencií, hodnôt a chutí.
Technológie – Trend nových mechanizácii, robotizácie v poľnohospodárstve. Závisia od toho, či oslovia človeka a či spotrebitelia budú mať záujem preorientovať sa a zmeniť svoje návyky.
Štát a medzinárodné orgány – Niektoré inštitúcie sa nestíhajú prispôsobovať globálnym trendom. Zbierajú dáta, a nie sú schopné čítať trendy v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva,“.

Docent Serenčéš hovoril aj o finančnej stránke zdravého stravovania. „Literatúra hovorí o tom, že budúcnosť je o kvalite a spotrebe potravín. Jeme málo ovocia, zeleniny, strukovín, orechov. Konzumácia mäsa je vysoká. Skôr sa budeme zameriavať na hospodárenie, kde rastliny zachytávajú CO2. Zaujímavé bude sledovať verejnosť, akým spôsobom príjme hmyz ako potravu. Nemenej dôležitou je aj otázka pestovania, zbierania plodín a v prípade živočíšnej výroby welfare zvierat,“ dodal Serenčéš.

Potreba návratu v čase

O zmene dlhodobého trendu závislosti Slovenska od dovozových potravín hovoril na podujatí Celoslovenské dni poľa predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie MVDr. Jaroslav Karahuta. „Musíme zastaviť 30. ročný trend. Trend závislosti Slovenska od dovozových potravín. Slovensko je vidiecka krajina. Ak chceme zmeniť Slovensko, musíme zmeniť nielen myslenie, ale aj postavenie a úlohu poľnohospodára, hlavne ministerstva pôdohospodárstva,“. Podľa Karahutu v parlamentných voľbách budeme rozhodovať o výzore krajiny v oblasti pôdohospodárstva v roku 2027.

„Slovensko potrebuje zásadnú zmenu v dvoch oblastiach: Po prvé, potravinový reťazec – Tento reťazec nemôže končiť tak, že sa vyprodukuje surovina, ktorá ide na export do zahraničia. Následne dovezieme potraviny zo zahraničia. Suroviny vyprodukované u nás, v našich klimatických podmienkach, by mali byť spracované v našich spracovateľských podnikoch na hotové potraviny.

Po druhé, zmena podielu slovenských výrobkov v obchodoch. Nie je možné, aby 60 % potravín bolo z dovozu,“ dodal Karahuta.

Apropo pre politikov?!

Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho hovorí, že veľkou témou predvolebných kampaní budú sľuby, ako sa posunie dopredu poľnohospodárstvo a potravinárstvo.

„Politici, ktorí dostanú rezort pôdohospodárstva by mali pochopiť naše potreby a to, že fungujeme v rámci spoločného európskeho trhu, kde je voľný pohyb tovaru a služieb. Španielsky spotrebiteľ napr. nerieši či zje paradajku z Maroka,“ hovorí Emil Macho a pokračuje: „otázkou bude či nám, vláde a Slovákom záleží na tom mať na stole slovenské mäso. Pokiaľ toto pochopíme, že chceme mať slovenské potraviny a chceme zvyšovať podiel agropotravinárstva na celkovom HDP potom sa posunieme dopredu“.

Ďalším

Ďalším krokom by podľa predsedu SPPK Emila Macha malo byť nastolenie rovnakých podmienok pre potravinárov a poľnohospodárov alebo úplné zrušenie dotácií v Európskej únii.

„Budúce vedenie agrorezortu by malo ísť do Bruselu a povedať, buď zrušme dotácie pre všetkých európskych potravinárov a poľnohospodárov alebo majme rovnaké podmienky. Naši potravinári potom vyplakávajú, že chcú napr. 40 miliónov eur v živočíšnej výrobe. Práve tieto peniaze, by nám pomohli, aby sme boli konkurencie schopní napr. vo výrobe mlieka, pretože nedokážeme vyrábať niečo dlhodobo so stratou. S tým samozrejme súvisí aj štátny rozpočet. Pokiaľ chcú politici aby bola sebestačnosť, musí byť každoročným štandardom 100 miliónov eur v podobe štátnej pomoci, musí byť predvídateľná legislatíva a dôležitá bude aj téma pozemkovej legislatívy.

Emil Macho dodal, že by sme sa mohli inšpirovať aj susedným Rakúskom, ktoré má zriadený tzv. marketingový fond. „Keď idete do Rakúska, každý jeden rakúsky výrobok je označený. Štát by mal viac podporovať našich potravinárov, aby podporoval slovenské výrobky a aby vzdelával spotrebiteľa. Toto je v niekoľkých bodoch povedaný návod pre politikov, ako niečo zmeniť v slovenskom poľnohospodárstve a potravinárstve,“ uviedol pre Môj košík zdravia Emil Macho predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.